Správy zo sveta
Zmeny súvisiace s demenciou sa dajú poznať skôr, než sa prejavia problémy s kogníciou
20. 11. 2017
Vedci z University of Toronto a Baycrest Rotman Research Institute objavili potenciálny prediktor zobrazenia demencie v mozgu, ktorý dokazuje, že zmeny mozgového tkaniva sa môžu objaviť o niekoľko rokov skôr, ako dôjde k oficiálnej diagnóze, a dokonca ešte skôr, ako si jednotlivci uvedomia svoje ťažkosti s pamäťou.
Nová spoločná štúdia, zverejnená v Neurobiology of Aging, sa zamerala na staršie osoby žijúce v Toronte bez asistencie, ktoré na sebe nepozorovali žiadne väčšie problémy s pamäťou, ale ktoré pri skríningovom teste na demenciu mali podpriemerné skóre.
U týchto osôb vedci našli dôkazy o úbytku mozgového tkaniva v rovnakej oblasti, kde začína Alzheimerova choroba (AD), čo je anterolaterálny entorhinálny kortex, umiestnený v temporálnom laloku.
Táto štúdia je prvou, ktorá zmerala uvedenú podoblasť mozgu u starších jedincov, ktorí nemali diagnostikovanú demenciu ani problémy s pamäťou, ktoré by ovplyvňovali ich každodenné činnosti. Zároveň sa jednalo o prvú prácu, kde sa ukázalo, že Montrealský kognitívny test (MOCA) pre skríning demencie súvisí s objemom uvedenej mozgovej podoblasti aj s ďalšími oblasťami mozgu zasiahnutými v ranných štádiách AD.
„Ide o prvý dôležitý krok určenia procesu, ako sa dá u starších jedincov, žijúcich nezávisle vo vlastnom domove bez ťažkostí s pamäťou, rozoznať riziko budúcej demencie,“ uviedol doktor Morgan Barense z fakulty psychológie na University of Toronto, vedúci tejto štúdie.
Vedci skúmali 40 osôb vo veku 59 až 81 rokov, žijúcich nezávisle (s partnerom či bez neho) u seba doma. Všetci účastníci boli testovaní na MOCA. Tí, ktorí mali skóre pod 26 – tento výsledok indikuje možné problémy s pamäťou a myšlienkovými schopnosťami, a tiež upozorňuje, že je potrebné ďalšie testovanie – potom boli porovnaní s tými, ktorí mali skóre nad 26 bodov.
„Včasné odhalenie rizikových jedincov môže uľahčiť vývoj liekov alebo ďalších terapeutických intervencií u AD,“ povedala hlavná autorka štúdie Rosanna Olsen, vedecká pracovníčka Baycrest RRI a odborná asistentka fakulty psychológie na University of Toronto. „Naše poznatky doplňujú základné poznatky o starnutí a o ranných mechanizmoch AD.“ Vedci spoľahlivo zmerali každému účastníkovi štúdie objem anterolaterálneho entorhinálneho kortexu pomocou zobrazovacích techník s vysokým rozlíšením.
Najväčšie rozdiely v objeme sa našli presne v oblastiach mozgu, kde začína AD. Vedci plánujú následnú štúdiu kvôli zisteniu, či sa u osôb, u ktorých sa prejavilo zhoršené myslenie a pamäťové schopnosti a nižší objem mozgového tkaniva, skutočne rozvinie demencia.
„MOCA test je dobrý pre diagnostiku miernej kognitívnej poruchy (MCI, z ktorej sa pravdepodobne vyvinie AD), a teraz tiež vidíme, že môže identifikovať MCI u ľudí, ktorí nepozorujú obmedzenie pamäte ani duševných schopností,“ pripomenul dr. Barense. Podľa doktorky Olsenovej je najväčším prínosom tejto štúdie skutočnosť, že zdôrazňuje užitočnosť MOCA testu pre rozpoznanie osôb, ktorým hrozí v budúcnosti demencia.
Autor: uza