Výživové odporúčania pri ochoreniach srdca a ciev

Českej republike stále patrí prvá priečka v úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Pádnych dôvodov, prečo to tak je, nájdeme hneď niekoľko. Okrem mnohých významných rizikových faktorov, ktoré sa na tomto fakte podieľajú, zohrávajú kľúčovú úlohu aj výživa a celková životospráva.

Aj napriek snahe špecialistov a nutričných terapeutov vzdelávať vo výžive nielen pacientov, ale aj širokú verejnosť, koluje v spoločnosti stále mnoho zakorenených diétnych mýtov, ktoré tú správnu kardiovaskulárnu prevenciu nepodporujú.

Výživové odporúčania, či už tie preventívne, alebo tie v prípade prítomnosti ochorenia, sú veľmi dobrým nástrojom platným pre široké špecifické skupiny. Nedajú sa vždy iba tlmočiť každému jednotlivému pacientovi a naivne počítať so stopercentnou compliance. Výživové odporúčania je potrebné správne interpretovať. Doplňujúce výživové tabuľky a rámcové jedálničky, s ktorými sa na podporu odporúčaní tiež stretávame, môžu určite dobre fungovať, ale nie vždy zohľadňujú mnoho ďalších faktorov. Najefektívnejšie je, ak sú výživa a jej odporúčania šité priamo na mieru. Na základe vyhodnotenia nutričnej analýzy a stravovacích zvyklostí potom môžeme detekovať úskalia, prečo napríklad pacienti v diétnych režimoch zlyhávajú, a prečo sa často nedarí životosprávu, a to nielen v kardiovaskulárnej oblasti, korigovať. Lekári vo svojich ambulanciách spravidla nemajú dostatok priestoru pre podrobnú edukáciu a pacientovi oznamujú len nevyhnutné informácie na zapamätanie. Tie je však potrebné pacientom individuálne prispôsobiť tak, aby ich vedeli správne uviesť do praxe. Veľmi problematické je aj „samovzdelávanie“. Pacienti si tak často výživové odporúčania interpretujú po svojom a je všedným javom, že napríklad vynechávajú sacharidové prílohy, pretože im bolo povedané, aby obmedzili cukry. Nutričná terapeutka Věra Boháčová, DiS., ktorá je podpredsedníčkou Sekcie výživy a nutričnej starostlivosti, z. s., a koordinuje činnosť Fóra zdravej výživy, z.s., svojím oznámením o výžive v kardiovaskulárnej prevencii zavŕšila Celoštátnu odbornú konferenciu o výžive, ktorá sa uskutočnila 11. októbra v 2. pražskom IKEM.

Na primárnu prevenciu výživou sa stále zabúda

Nefarmakologická intervencia s nutnosťou pozmeniť doterajší životný štýl, a najmä upraviť stravovacie návyky, je veľmi zásadná nielen v sekundárnej, ale aj v primárnej prevencii. Ide o beh na dlhú trať a výsledky niekedy nie sú viditeľné ihneď. „Nutričné a režimové pokyny sú v základe stále platné a viac-menej nemenné, a treba ich stále opakovať, ideálne v rámci individualizovanej interpretácie so zohľadnením praktických možností,” dodala Věra Boháčová. Spánok, pohyb a výživa sú kľúčovými faktormi na udržanie kvality života a pevného zdravia čo možno najdlhšie. Bohužiaľ, časť populácie nepremýšľa o budúcnosti a nepovažuje za dôležité zaujímať sa o svoje zdravie. Neskoršia manifestácia chorôb, nielen tých tzv. civilizačných, teda chorôb neinfekčných s hromadným výskytom, na seba nabaľuje ďalšie a ďalšie komorbidity. Liečba sa stáva finančne náročnejšou a pacientov určite bude v dennom živote limitovať. A tiež diétne postupy na stabilizáciu zdravotného stavu sa budú stupňovať a stávať komplikovanejšími. Pritom by možno stačilo jedálniček odľahčiť a jesť zdravšie už skôr. Energeticky vyvážená racionálna strava s atribútmi stredomorského typu stravovania s minimom sekundárne spracovaných potravín je tým najjednoduchším krokom vpred. Nemenej dôležitým základným opatrením je udržovať si optimálnu telesnú hmotnosť a mať pravidelnú dennú dávku fyzickej aktivity.

O protektívnych vlastnostiach PUFA niet pochýb

Zemepisné rozloženie Českej republiky má jednu nevýhodu, a síce tú, že sme úplne obklopení pevninou bez prístupu k moru a jeho darom. Z toho pramení, že zastúpenie morských plodov a rýb v jedálničku českej populácie nie je tak časté, ako by si zaslúžila. Aj keď je Česká republika tradičnou krajinou rybníkov, konzumácia sladkovodných rýb je veľmi nízka. Priemerná spotreba rýb sa v ČR pohybuje okolo 5 kg na osobu a rok, čo nepredstavuje ani jednu porciu ryby týždenne, odporúčanie pritom hovorí aspoň o dvoch porciách rýb týždenne. „V dôsledku zloženia jedálneho lístka a minimálnej konzumácie rýb pozorujeme v jedálničkoch často nízky podiel zdraviu prospešných polynenasýtených mastných kyselín, takzvaných PUFA,“ vysvetlila Věra Boháčová a dodala, že v prípade rýb je reč predovšetkým o kyselinách DHA (kyselina dokosahexaenová) a EPA (kyselina). Vo veľkom zastúpení ich nájdeme práve v morských rybách, ale aj v niektorých rastlinných olejoch, semenách a orechoch. PUFA majú množstvo pozitívnych účinkov vrátane toho na zníženie kardiovaskulárnych rizík. Štúdia z roku 2002 potvrdila pozitívne pôsobenie na bunkovú membránu erytrocytov a na ich schopnosť deformovať sa. Zlepšenie funkcie červených krviniek potom spôsobovalo zníženie viskozity krvi a menej často dochádzalo k adherencii a agregácii trombocytov, ktoré by mohli mať za následok protrombogénne stavy. Pacientom s hypercholesterolémiou i pokročilými štádiami aterosklerózy je konzumácia omega-3 mastných kyselín nielen vo forme rybieho oleja vrelo odporúčaná. Tieto lipofilné kyseliny s niekoľkými dvojitými väzbami spoľahlivo stabilizujú aterogénne pláty v cievnom lumene. Pravidelná suplementácia s maximálnou dávkou 2-4 g PUFA denne sa preukázala ako bezpečná a je indikovaná práve u pacientov s hypercholesterolémiou. V rámci praktickej interpretácie ide o odporúčanie zvýšiť konzumáciu rýb, predovšetkým morských. Výhodou sú ryby tučnejšie. Nemusia to byť však najčastejšie spomínané, ako losos alebo tuniak, ale výhodou môžu byť napr. makrela alebo sleď. Sú pre mnoho pacientov/osoby priaznivejšie jednak finančne, ale aj z hľadiska kulinárnej gramotnosti – ide o ryby, ktoré sa predávajú už určené na priamu spotrebu: údená makrela, sleď so zeleninou v kyslom náleve a pod. Ďalším dôvodom, prečo mnoho ľudí odmieta konzumovať ryby, je okrem obsahu kostí fakt, že nevedia, ako ich správne upraviť. Niektoré rybie výrobky tak môžu poslúžiť ako zdroj prospešných PUFA veľmi jednoducho. Okrem rýb je potom pre zvýšenie PUFA vhodné uprednostňovať rastlinné oleje s ich vyšším podielom (napr. repkový), jedálniček doplniť semienkami (napr. ľanové) a orechami (napr. vlašské), kde priaznivé PUFA nájdeme tiež vo významnom množstve.

Celé vajcia už nie sú strašiakom, pokiaľ sa nezabúda na vlákninu

Mať adekvátny príjem kalórií a neprekračovať denné odporúčané zastúpenie tukov o viac ako 30 percent denného energetického príjmu je pre kardiakov dôležitým výživovým cieľom. Podiel nasýtených mastných kyselín by potom mal tvoriť iba tretinu z celkového množstva tukov, ak si chceme uchovať cievy bez poškodenia a bez modulácie prozápalovými cytokínmi. Z pohľadu lipidogramu nás zaujímajú hlavne frakcie LDL cholesterolu a triacylglyceroly (TAG), ktoré môžeme spoľahlivo ovplyvniť diétnym režimom. Treba pamätať aj na hladinu HDL cholesterolu. V rámci ovplyvnenia „zlého” LDL cholesterolu je potrebné znížiť množstvo tzv. nasýtených mastných kyselín v strave. Nájdeme ich najmä v živočíšnych zdrojoch, ako sú napríklad údeniny, tučné mäso, smotanové mliečne produkty, ale aj v palmovom či kokosovom tuku. Ich konzumácia by mala byť striedma. V prípade zvýšenej hladiny TAG platia rovnaké odporúčania, ale navyše je potrebné obmedziť celkovú spotrebu tuku, ale aj cukru a alkoholu. Obmedzenie príjmu cholesterolu stravou zostáva na hodnote 300 mg za deň. „Tohoto limitu sa však nemusíte obávať, pokiaľ je váš jedálniček pestrý a vyvážený. Nejesť vaječné žĺtky kvôli vysokému obsahu cholesterolu je už dávno prekonaným mýtom. Vajcia sú nutrične v poriadku, konzumujte ich celé, pokojne každý deň, pokiaľ ich nebude dvadsať, ale jedno alebo dve. Väčšiu obozretnosť treba u diabetikov, ale aj tu platí, že vhodnosť jednotlivých potravín v rámci diétneho režimu je potrebné riešiť individuálne s prihliadnutím na stravovacie zvyklosti a možnosti”, odporučila Věra Boháčová a dodala: „V prípade, že jete celozrnné varianty potravín, nevyhýbate sa strukovinám a ku každému jedlu pridáte kúsok zeleniny alebo ovocia, môže pomôcť so znižovaním cholesterolu aj podiel vlákniny v strave (ktorá má ešte množstvo ďalších benefitov pre naše zdravie).“

Obmedzenie vyprážania znamená skvelý začiatok pre diétnejšie stravovanie

Kulinárna gramotnosť a znalosť technologických postupov spracovania surovín je tiež kľúčová. Voľbou menej tučných druhov mäsa a menej tučných syrov a ďalších mliečnych výrobkov a významným obmedzením konzumácie údenín je možné signifikantne znížiť príjem tzv. skrytých tukov. V týchto prípadoch ide navyše o tuky s prevahou nasýtených mastných kyselín. Ďalším úskalím je aj tuk, na ktorom sa restuje alebo vypráža - príjem kalórií je hneď oveľa väčší. „Vyprážanie nemusí byť úplne tabu, je však potrebné túto technologickú úpravu obmedziť, ale hlavne dodržať správny postup. Prepálením tuku, či už z dôvodu nesprávneho vyprážania, alebo použitia nevhodného druhu tuku, má za následok vznik nežiaducich látok, ktoré môžu tiež zvyšovať riziko srdcovo-cievneho ochorenia. Na vyprážanie je potrebné vyberať tuk jednak výživovo výhodný a jednak taký, ktorý znesie vysoké teploty. Teda občasný rezeň z chudého mäsa, vyprážaný na repkovom alebo olivovom oleji, doplnený porciou čerstvej zeleniny, môže byť súčasťou stravy aj pri zvýšenej hladine cholesterolu v krvi. Samozrejme veľmi výhodné sú úpravy, kde sa väčšie množstvo tuku nepoužíva,“ opisuje Věra Boháčová a poukazuje na to, že menšími diétnymi úpravami je možné docieliť veľmi dobré výsledky bez zbytočného vyraďovania obľúbených jedál a absencie chuti – s tou sa spája aj dochucovanie, predovšetkým však dosoľovanie hotových pokrmov. Potraviny priemyselne druhotne spracované môžu mať vysoký podiel soli (a množstvo ďalších látok navyše). Denná maximálna prípustná dávka soli je stanovená na 5 až 7 g. V krajinách západného sveta, ktorý je plný fastfoodu a tzv. processed food, je konzumácia soli bežne dvojnásobná. Naša krajina nie je výnimkou, Česi priemerne zjedia 13 až 15 g soli na osobu za deň. Na vine sú práve tieto sekundárne upravené výrobky, ale bohužiaľ aj ďalšie, bežne konzumované potraviny, ktoré sú zároveň vhodnou súčasťou jedálnička (napr. pečivo, vrátane celozrnného, syry a i. Dosiahnuť odporúčaný limit soli v jedálničku je teda veľmi komplikované. Dôležité je preto najmä zníženie jej príjmu, a to na úrovni dosoľovania, konzumácie vysoko predpripravených potravín a pokrmov, potravín slaných a solených a dochucujúcich prostriedkov, ktoré často obsahujú vysoký podiel soli.

Dá sa zhrnúť, že ak sa zameriame na kvalitu a čerstvosť primárnych surovín a budeme uprednostňovať domáce varenie v diétnejšej verzii (čo v mnohých prípadoch musíme pacientov učiť), urobíme veľký a dôležitý pokrok. Nielen v rámci edukácie kardiologických pacientov by sme mali klásť dôraz najmä na zníženie príjmu nevhodných tukov s prevahou nasýtených mastných kyselín. Či už voľbou menej tučných a chudých variant potravín, alebo vedomou zámenou za telu prospešnejšie tuky rastlinné (s výnimkou tých tropických). Nesmieme tiež zabudnúť na konzumáciu alkoholu – tá by mala byť skôr príležitostná, pretože zdraviu nesvedčí. Pridaním malého kusu ovocia a zeleniny ku každému dennému jedlu spoľahlivo pokryjeme dennú potrebu a významne tiež prispejeme k odporúčanému prísunu vitamínov a vlákniny.

1. Hu FB, Willett LBWC, Stampfer MJ, et al. Fish and omega-3 fatty acid intake and risk of coronary heart disease in women. JAMA 2002; 287: 1815–1821.
2. Elagizi A, Lavie CJ, O'Keefe E, et al. An Update on Omega-3 Polyunsaturated Fatty Acids and Cardiovascular Health. Nutrients 2021; 13: 204. doi: 10.3390/nu13010204. PMID: 33445534; PMCID: PMC7827286.

Zdroj: Kapitoly Online