Štúdia SPRINT: Oplatí sa agresívna liečba hypertenzie?

V rámci významnej štúdie SPRINT (Systolic Blood Pressure Intervention Trial) nediabetickí pacienti s vysokým kardiovaskulárnym rizikom podstúpili liečbu s cieľom dosiahnuť nižší alebo štandardný systolický krvný tlak (menej ako 120, resp. 140 mmHg). Počas ďalšieho sledovania v priebehu priemerne 3,3 roka sa kardiovaskulárne ochorenia objavili vo významne nižšej miere u skupiny s agresívnejšou liečbou (5,2% versus 6,8 %). Napriek tomu pretrvávali dve dôležité otázky.

Po prvé: môže intenzívna medikácia na zníženie krvného tlaku v porovnaní so štandardnou liečbou negatívne ovplyvniť všeobecnú kvalitu života? A po druhé: Aby sa zabránilo nežiaducej kardiovaskulárnej udalosti, muselo podstúpiť intenzívnu liečbu okolo 60 osôb (čo odráža prínos vo výške 1,6 percentného bodu). Oplatia sa však náklady na túto intenzívnu liečbu? Odpovede na tieto otázky teraz priniesli organizátori SPRINT.

Účastníci štúdie SPRINT pravidelne vyplňujú štandardné dotazníky, v ktorých posudzovali kvalitu fyzického a mentálneho života a depresie. Výsledky sa v priebehu pozorovania menili len veľmi málo. Rozdiely medzi skupinami s agresívnou liečbou a s liečbou štandardnou neboli nijako významné. Efektívnosť nákladov bola posúdená v simulovaných modeloch, zahrňujúcich výsledky SPRINT, ďalšie odhadované náklady, riziká a výhody, presahujúce obmedzený časový rámec štúdie, a tiež ďalšie nástroje (číselné vyjadrenie kvality života podľa rôznych zdravotných stavov). Nárast nákladov na intenzívnu liečbu (podľa dosiahnutých rokov života v plnej kvalite - QALY) potom často presahoval 50 tisíc dolárov a takmer vždy dosiahol 100 tisíc dolárov.

Kvalita života pri agresívnej liečbe hypertenzie nebola narušená. Avšak odhadovaná efektívnosť nákladov sa pohybovala nad hranicou, ktorú je zdravotníctvo v USA ochotné platiť. Mali by sme ale mať na pamäti dve veci: Jednak fakt, že účastníci štúdie SPRINT boli vysoko rizikoví pacienti, a po druhé, že priemerný dosiahnutý systolický TK v skupine s agresívnejšou liečbou (121,5 mmHg) zostal vyšší, ako bol cieľ.

Extrapolovať tak výsledky štúdie SPRINT na menej rizikových pacientov a používať intenzívnu liečbu, aby sa všetci dostali pod 120 mmHg, by teda mohlo negovať žiaduce výsledky nielen pokiaľ ide o kvalitu života, ale aj ekonomické ukazovatele.

Zdroj: Berlowitz DR et al. Effect of intensive blood-pressure treatment on patient-reported outcomes. N Engl J Med 2017 Aug 24; 377:733. (http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa1611179)

Bress AP et al. Cost-effectiveness of intensive versus standard blood-pressure control. N Engl J Med 2017 Aug 24; 377:745. (http://dx.doi.org/10.1056/NEJMsa1616035);

Autor: uza