Slovensko tesne nezískalo liekovú agentúru

Hlavné mesto Slovenska tesne nezískalo Európsku liekovú agentúru. Ešte pred týždňom pritom patrilo spolu s Milánom k najhorúcejším kandidátom na jej sídlo.

V pondelkovom hlasovaní o sídlo agentúry skončila Bratislava v prvom kole z 19 krajín, na štvrtom mieste. Agentúru nakoniec získal Amsterdam, ktorý vyhral nad Milánom a Kodaňou.

Lieková agentúra, ktorá doteraz sídlila v Londýne, sa musí od apríla 2019 presídliť do inej krajiny. Pracuje v nej 897 ľudí. Mesačný plat v nej pohybuje v rozmedzí od šesť- do desaťtisíc eur.

Drucker: Štvrté miesto zamrzí

"Bratislava skončila v hlasovaní štvrtá, a teda sme nepostúpili iba tesne a to, samozrejme, zamrzí," reagoval na hlasovanie minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru).

"Je mi to tak ľúto," hovorí aj Zuzana Baťová, šéfka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Je členkou dozornej rady liekovej agentúry a v minulosti tri roky pôsobila v jej výbore pre lieky na zriedkavé choroby.

Slovensko podľa nej môže tešiť aspoň to, že naša ponuka bola vyhodnotená ako najlepšia z východných krajín Európskej únie. Z nich mali o agentúru záujem napríklad rumunská Bukurešť či bulharská Sofia.

"Mohlo by to byť pekné, keby sme sa tam dostali, ale musíme si naliať čistého vína, že zrejme nie sme takou lukratívnou adresou ako krajiny, ktoré postúpili do druhého kola," hovorí Ondrej Sukeľ, šéf Slovenskej lekárnickej komory. Všetky tri mestá - Milano, Amsterdam a Kodaň - podľa neho patrili medzi preferované krajiny zamestnancami agentúry i ňou samotnou. V tomto prieskume naopak Slovensko skončilo ako štvrté najmenej lukratívne.

Sukeľ aj šéf portálu Euractiv Radovan Geist sa zhodujú, že hlasy nám zobrala aj nevyhovujúca doprava v Bratislave. "Niekto mohol akceptovať, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, niekto to akceptovať nemusel," vraví Geist. Body nášmu mestu podľa neho zobralo aj to, že je malé, nie je medzinárodné a nie je v ňom multikultúrne zázemie.

Okrem objektívnych nevýhod Bratislavy však podľa šéfa Euractivu karty zamiešal aj spôsob hlasovania. Každá z 26 krajín Únie mala pri hlasovaní v prvom kole šesť hlasov.

Najpreferovanejšiemu miestu mohla dať tri hlasy, druhému dva a tretiemu jeden. Spôsob hlasovania celú situáciu zneprehľadnil a dal priestor tomu, aby vyšli nečakané výsledky, vraví Geist. Na druhej strane tento spôsob hlasovania podľa neho zabránil taktizovaniu a kupovaniu podpory. Umocnené to bolo podľa neho i tým, že hlasovanie bolo neverejné. Slovensko malo verejne deklarovanú podporu od krajín V4.

Pri hlasovaní podľa Druckera nebol zohľadnený ani fakt, že Slovensko ešte nemá žiadnu agentúru. Krajiny Únie sa totiž dlhodobo zhodujú na tom, že agentúry majú byť rovnomerne rozmiestnené po jej území, nielen na západe, ale aj na východe.

Musíme viac spolupracovať a otvoriť sa svetu

Napriek tomu, že Bratislava neuspela v boji o liekovú agentúru, nie je podľa odborníkov miesto na porazeneckú náladu.

Šéf lekárnickej komory pripomína, že odborníci zo Slovenska, ktorí v agentúre robia alebo s ňou spolupracujú majú v nej dobré meno.

Neúspech Slovenska v boji o agentúru je však pre nás aj výzvou, hovorí Geist. Naša krajina si podľa neho musí najmä uvedomiť, že v takýchto súťažiach musí byť záujem Slovenska vecou všetkých ministerstiev, nielen zahraničia či v tomto prípade zdravotníctva.

Ján Krempaský, autor je redaktorom SME