Slováci spotrebovali najmenej antibiotík za trinásť rokov

Najodolnejšou baktériou voči antibiotikám je Klebsiella pneumoniae. Antibiotík sa minulý rok na Slovensku užívalo najmenej za posledných trinásť rokov. S poklesom spotreby klesá aj odolnosť baktérií proti liekom. Je to dobrá správa najmä pre pacientov v nemocniciach, ktorí dlhé roky čelili ťažko liečiteľným nozokomiálnym infekciám, na ktoré v niektorých prípadoch nič nezaberalo. Údaje zverejnilo v pondelok Národné centrum zdravotníckych informácií.

Najmenej od roku 2006

Spotreba antibiotík, ktoré sú preplácané z verejného zdravotného poistenia, klesla minulý rok prvýkrát pod päť miliónov balení. Je to najnižšia ročná spotreba od roku 2006, keď ich na Slovensku vydali 6,2 milióna balení. Užívanie antibiotík klesá podľa údajov NCZI od roku 2015. "Spotrebu niektorých antibiotík možno vysvetliť obmedzením ich indikácií," vysvetľuje hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Magdaléna Jurkemíková. Obmedzilo sa najmä používanie fluorochinolónových antibiotík. Užívajú sa napríklad na liečbu infekcií obličiek či dýchacích ciest. ŠÚKL nariadil, aby ich lekári predpisovali menej, pretože môžu mať závažné vedľajšie účinky najmä na svaly, kĺby, nervový a zmyslový systém. Ďalším z faktorov, prečo klesla spotreba antibiotík, môže byť podľa Jurkemíkovej šírenie povedomia o rizikách ich nadužívania a antibiotickej rezistencii. "Pokles užívania antibiotík spájame so širokou osvetou laickej verejnosti," hovorí aj šéf občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda. "Na základe medzinárodného prieskumu v krajinách Európskej únie môžem potvrdiť, že sme sa v poznaní, správaní sa a užívaní antibiotík výrazne zlepšili a v tejto oblasti patríme medzi vzdelané európske krajiny," povedal. "V ambulantnej sfére pomáha aj jednoduché stanovenie CRP (vyšetrenie C reaktívneho proteínu - pozn. red.) v ambulancii lekára do desiatich minút," hovorí o ďalšom dôvode, prečo klesá spotreba antibiotík, Adriana Liptáková, zástupkyňa prednostu Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava. V nemocniciach k zníženiu spotreby prispeli podľa nej antibiotické komisie, ktoré sledujú predpisovanie a dodržiavanie správnych postupov pri liečbe.

Pokles odolnosti baktérií proti antibiotikám

Liptáková súhlasí, že úmerne s poklesom spotreby antibiotík sa znižuje aj odolnosť baktérií proti nim. Dodáva, že odolnosť baktérií klesá, ak vznikla v reakcii na nesprávne použitie, napríklad pri chybnom dávkovaní, nedostatočnej dĺžke liečby či pri „prenosu génu“ pro rezistencii baktérie voči antibiotiku v nemocničnom prostredí. Ak má baktéria prirodzenú odolnosť proti antibiotiku, pri poklese jeho spotreby sa nezníži, vysvetľuje mikrobiologička. Práve baktérie odolné proti antibiotikám spôsobujú nemocničné nákazy, ktoré sa ťažko liečia. „Niekedy sa nám stane, že máme baktériu, ktorá je rezistentná na všetky tabletkové antibiotiká,“ povedala v roku 2013 pre SME vtedajšia prednostka Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave Helena Hupková. Stáva sa to podľa nej napríklad pri zápale stredného ucha a ďalších chorobách, ktorý spôsobujú pneumokoky. Pacient musí byť hospitalizovaný a antibiotiká mu dávajú priamo do žily. Aj napriek postupnému poklesu spotreby antibiotík patrí Slovensko podľa Liptákovej stále ku krajinám s výrazne vyššou odolnosťou baktérií proti antibiotikám. Skutočný problém podľa nej robí najmä baktéria Klebsiella pneumoniae, ktorá je odolná takmer proti všetkým. Spôsobuje zápal pľúc. Ťažko chorí, ktorí sa ňou infikujú, môžu zomrieť. Ján Krempaský, autor je redaktor SME