Prví klonovaní primáti

Biológovia v Šanghaji slávia úspech: podarilo sa im po prvý raz v histórii naklonovať primáta, a to opicu makaka (Macaca fascicularis). Použili pri tom podobnú techniku, akou bola naklonovaná populárna ovečka Dolly a následne asi dva tucty ďalších živočíchov, nikdy však primátov. Vedci od svojho objavu očakávajú, že tak bude ľahšie simulovať zvieracie modely ľudských chorôb, napríklad mozgových porúch, vrátane Parkinsonovej choroby (Cell, 24. januára 2018).

Použitá technika rúca bariéry ku klonovaniu človeka. To však nie je zámerom vedcov, tí chcú len klonovať primáty, aby mohli skúmať ľudské ochorenia.

Technika klonovania spočíva ako u prvých úspešných animálnych modelov v injekcii genetického materiálu do oocytu, z ktorého bol odstránený pôvodný genóm. Inovácia spočíva v chemickej úprave DNA a v jej vpravení do špecializovaných embryonálnych buniek.

Tento postup viedol k získaniu 109 klonovaných embryí, z ktorých boli tri štvrtiny implantované do maternice samíc. To viedlo k šiestim graviditám a k narodeniu dvoch identických makakov. Pri doterajších výskumoch bola genetická variabilita zvieracích modelov prekážkou hodnotenia preklinických štúdií a porovnania liečebnej a placebovej skupiny, hodnotí význam čínskych vedcov kalifornský neurobiológ La Jolla.

Predpokladá sa, že mozog klonovaných primátov bude najlepším modelom pre výskum ľudských duševných porúch a degeneratívnych ochorení, napríklad Parkinsonovej choroby.

Neurobiológovia sa domnievajú, že úpravou génov embryí opíc pri klonovaní primátov bude možné dobre študovať ľudské ochorenia CNS. Je však potrebné vziať do úvahy, že všetky bunky sa nedajú podrobiť genetickej modifikácii.

Znepokojivou otázkou zostáva, či tento výskum nezneužijú komerčné kliniky reprodukčnej medicíny.

Autor: uza

Zdroje: Nature 553, 387-388 Liu, Z. et al. Cell http://dx.doi.org/10.1016/j.cell.2018.01.020 (2018).