Predčasne narodené deti majú lepšie vyhliadky ako pred 20 rokmi

Francúzska štúdia preukázala zníženie počtu neuromotorických postihnutí u predčasne narodených detí v roku 2011 v porovnaní s tými, ktoré sa narodili v roku 1997.

Niekoľko štúdií v poslednom čase potvrdilo zlepšenie počtu prežívajúcich aj výsledkov vývoja u extrémne predčasne narodených detí (gestačný vek 22 až 26 týždňov) počas niekoľkých uplynulých dekád. Avšak výsledky vývoja u detí narodených veľmi predčasne (gestačný vek 27 až 31 týždňov) a narodených mierne predčasne (gestačný vek 32 až 34 týždňov) boli doposiaľ menej jasné.

Vo veľkej prospektívnej kohortovej štúdii, ktorá prebehla vo Francúzsku, vedci skúmali výsledky vývoja neurologického systému u 4200 predčasne narodených detí v gestačnom veku 22 až 34 týždňov, ktoré sa narodili v roku 2011. Po dovŕšení dvoch rokov veku potom ich rodičia vyplnili overený dotazník pre vývoj nervového systému u detí ((Ages and Stages Questionnaires, ASQ). Deti tiež podstúpili lekárske vyšetrenie, pri ktorom boli diagnostikované postihnutia neuromotorické (teda mozgová obrna) a senzorické (sluchové a očné vady).

Počet prežívajúcich bez ťažkého či mierneho neuromotorického a senzorického postihnutia bol u detí narodených extrémne, veľmi a mierne predčasne narodených 49 %, respektíve 90 % a 98 %. Celkovo sa tieto výsledky zlepšili priemerne o 7 % v porovnaní s deťmi narodenými v roku 1997. U detí, narodených v 22. až 24. týždni tehotenstva, sa však výsledky nezmenili. (Prežilo len jedno dieťa narodené pred 24. týždňom, lebo vo francúzskej praxi sa v týchto prípadoch resuscitácia neodporúča). Deti bez postihnutia sa však z veľkej časti umiestnili v rizikovom rozpätí podľa ASQ (50 % u extrémne nedonosených, 41% u veľmi nedonosených a 36% u mierne nedonosených), najmä v sociálne-emočných a komunikatívnych oblastiach.

Zníženie neuromotorických postihnutí je síce potešujúce, ale napriek tomu výsledky štúdie zdôrazňujú pokračujúce vysoké riziko sociálne-emočných a komunikatívnych poškodení u detí, narodených dokonca len mierne predčasne. Participanti tejto štúdie s nižšími príjmami, ktorých deti mali vyššiu mieru vývojových problémov, s nimi menej často podstúpili dvojročnú prehliadku. To sa často pozoruje aj pri následných prehliadkach detí s vysokým rizikom, ošetrovaných na neonatologických jednotkách intenzívnej starostlivosti. Preto ASQ aj ďalšie správy, ktoré poskytujú rodičia o svojich deťoch po dovŕšení veku 24 až 30 mesiacov, môžu byť dobrým návodom aj pre deti, ktoré následné prehliadky po pobyte na týchto jednotkách neabsolvujú. Pomôžu totiž u nich rozpoznať prípady, vyžadujúce intenzívnejšie pozorovanie ich vývoja a následnú liečbu.

Zdroj: Pierrat V et al. Neurodevelopmental outcome at 2 years for preterm children born at 22 to 34 weeks' gestation in France in 2011: EPIPAGE-2 cohort study. BMJ 2017 Aug 16; 358:j3448. http://response.jwatch.org/t?r=3963&c=2679&l=9&ctl=1D0B0:1BD6B3BB23E1CD7463149E0E37A2F0D2& Autor: uza