Patrí káva medzi karcinogény? Podľa súčasných štúdií skôr nie

Patogenéza malígnych nádorov je veľmi komplexná a nie je vždy ľahké odhaliť ich konkrétnu príčinu. V posledných desaťročiach vedci po celom svete objasnili veľké množstvo látok, ktoré sú zodpovedné za vznik malígnych nádorov. Otázkou zostáva, či medzi takzvané karcinogény patria aj látky, ktoré obsahuje káva. Dostupné štúdie naznačujú, že skôr nie.

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (International Agency for Research on Cancer, IARC) preskúmala viac ako 1 000 štúdií na ľuďoch a zvieratách, a nenašla dostatočné dôkazy, svedčiace o tom, že káva patrí medzi karcinogény.

Susan Gapstur a kol. vo svojej štúdii z roku 2017 zistili, že pitie kávy môže byť ochranným faktorom v rozvoji špecifických foriem malígneho nádorového bujnenia. Aj keď v dávnejšie publikovaných štúdiách sa našla asociácia medzi konzumáciou kávy a rizikom malignít, jednalo sa skôr o vyššie riziko v dôsledku súčasného fajčenia tabakových výrobkov, pretože ľudia, ktorí pijú kávu, často tiež fajčia.

Pravdou je, že pri procese praženia vzniká v kávových zrnkách akrylamid, ktorý sa podľa IARC zaraďuje medzi karcinogény 2A, teda medzi látky pravdepodobne karcinogénne pre človeka. Akrylamid obsahujú aj cigaretový dym a potraviny s vysokým obsahom škrobu, ktoré sa pripravujú za vysokých teplôt (napríklad v hranolkách či zemiakových lupienkoch). Ľudia, ktorí sa obávajú karcinogénnych účinkov akrylamidu, môžu zvoliť kávu pripravenú iným spôsobom ako pražením.

Existuje tiež spojitosť medzi konzumáciou horúcich nápojov a rizikom malígneho nádorového bujnenia v oblasti pažeráka. Toto riziko vzniká pri konzumácii kávy o teplote vyššej ako 65 °C. Lepšie je teda nechať kávu pred konzumáciou trochu vychladnúť.

Konzumácia kávy v rozumnom množstve nepredstavuje žiadne zdravotné riziko. Nadmerná konzumácia ale môže spôsobiť zdravotné ťažkosti, napríklad hypertenziu, či poruchy spánku. Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (Food and Drug Administration, FDA) preto neodporúča dospelým jedincom konzumovať viac ako 4‒5 šálok kávy denne. Deti a adolescenti by podľa Americkej pediatrickej akadémie vôbec nemali konzumovať nápoje obsahujúce kofeín.

V tehotenstve a počas dojčenia je vhodné konzumáciu kávy obmedziť, presne stanovené denné množstvo sa však podľa jednotlivých odporúčaní líši, aj vzhľadom k rozdielnemu obsahu kofeínu v rôznych druhoch kávy.

Niektoré štúdie naopak zdôrazňujú prínos pravidelného pitia kávy. Z výsledkov prehľadu publikovaného Dr. Robinom Poolom a kolektívom v roku 2017 v British Medical Journal vyplýva, že konzumácia kávy vo zvyčajnom množstve prináša viac pozitívnych účinkov na zdravie v porovnaní so škodlivými účinkami. Súhrnné odhady ukazujú najväčšie zníženie rizík pri konzumácii 3−4 šálok kávy denne.

Konzumácia kávy bola v štúdii asociovaná s poklesom mortality a nižším rizikom vzniku srdcových chorôb, niektorých malígnych nádorov (karcinóm prostaty, endometria, hrubého čreva, ovária, prsníka, pankreasu, štítnej žľazy, melanóm, leukémia a iné), neurologických a psychiatrických chorôb (Parkinsonova a Alzheimerova choroba, depresia), metabolických chorôb (diabetes mellitus 2. typu) a pečeňových chorôb (nealkoholická steatóza, pečeňová fibróza a cirhóza).

Súčasné štúdie teda nepreukazujú priamu asociáciu medzi konzumáciou kávy a rizikom malígnych nádorov, káva sa zdá byť skôr ochranným faktorom mnohých onkologických ochorení. Ďalší výskum v tejto oblasti je však nevyhnutný, aby sa s definitívnou platnosťou vyvrátil možný karcinogénny účinok kávy.

(drho)

Zdroj:

1. https://www.medicalnewstoday.com/articles/322649.php
2. Gapstur S. M., Anderson R. L., Campbell P. T. et al. Associations of Coffee Drinking and Cancer Mortality in the Cancer Prevention Study-II. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2017 Oct; 26 (10): 1477‒1486. doi: 10.1158/1055-9965.EPI-17-0353.
3. Poole R., Kennedy O. J., Roderick P. et al. Coffee consumption and health: umbrella review of meta-analyses of multiple health outcomes. BMJ 2017 Nov 22; 359: j5024, doi: 10.1136/bmj.j5024.