Liečba depresie môže zmierniť riziko črevných zápalov

U pacientov s depresiou je vyššie riziko vzniku chronických zápalových črevných ochorení (IBD), avšak znižuje ho užívanie antidepresív. Ukázala to nová kanadská štúdia, publikovaná online v časopise Gut.

Súvislosť medzi depresiami a IBD, či už ide o Crohnovu chorobu (CD) alebo ulceróznu kolitídu (UC), je známa, táto práca však novo sleduje časovú väzbu medzi diagnózami a vplyv antidepresívnej terapie na riziko rozvoja IBD.

Konkrétne sa zníženie rizika týka hlavne inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI) a, ako poznamenávajú autori, ich závery podporuje nedávna systematická review, podľa ktorej antidepresíva zlepšujú prognózu IBD vďaka kontrole somatických symptómov a vďaka protizápalovým účinkom.

Retrospektívna kohortová štúdia spracovala údaje z národnej reprezentatívnej databázy elektronických zdravotných záznamov primárnej starostlivosti Spojeného kráľovstva (THIN). Zahrnutých bolo celkovo 5 727 655 pacientov vo veku 10 až 90 rokov. Tí, u ktorých bola v rokoch 1996–2012 diagnostikovaná depresia (n = 403 665), boli porovnaní so skupinou bez tejto diagnózy (n = 5 323 986). Primárnym cieľom bola diagnóza UC alebo CD.

Počas mediánu následného sledovania 6,7 rokov sa CD objavila u 203 (0,05 %) pacientov s depresiou a 1 589 (0,03 %) kontrolných osôb. UC sa rozvinula u 539 (0,13 %) pacientov s depresiou a 4 675 (0,09 %) kontrolných osôb.

Po úprave faktorov veku, pohlavia, socioekonomického statusu, komorbidít, obezity, fajčenia, úzkosti a užívania antidepresív bolo riziko vzniku CD v skupine depresívnych pacientov takmer dvojnásobné (pomer rizík HR 2,11; interval spoľahlivosti 95% CI, 1,65–2,70). Riziko UC bolo zvýšené podobne (HR 2,22; 95% CI 1,92–2,60).

Mechanizmy vzťahu týchto diagnóz sú zatiaľ nejasné, predpokladá sa interakcia vysokej koncentrácie stresových hormónov u depresie a sérových markerov chronického zápalu. Hormóny, uvoľnené počas akútnej stresovej reakcie (u psychických ochorení), sú zásadné aj pre vzplanutie IBD. Alyssa M. Parian, MD, z Johns Hopkins Hospital v americkom Baltimore, ktorá na tejto štúdii nepracovala, doplňuje, že viac a viac vedeckých prác potvrdzuje významnú úlohu osi mozog-tráviace ústrojenstvo – nielen u syndrómu dráždivého tračníka, ale tiež u IBD. Aj ďalší odborníci sa zhodujú, že u pacientov s IBD môže depresia postupom času negatívne ovplyvniť priebeh choroby.

Porovnaním pacientov s depresiou, u ktorých sa objavila IBD a (ne)užívali antidepresíva, s bežnou populáciou sa ukázalo, že jednak SSRI (HR 0,63; 95% CI 0,50–0,78), tak aj tricyklické antidepresíva (TCA; HR 0,77; 95% CI 0,61–0,97) pôsobia protektívne nielen proti CD, ale aj proti UC (pre SSRI: HR 0,48; 95% CI 0,42–0,55; pre TCA: HR 0,59; 95% CI 0,51–0,68). Ochranu pred UC poskytujú navyše aj mirtazapín, inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (SNRI) a serotonínové modulátory.

Analýzy citlivosti, hodnotiace vzťah medzi užívaním antidepresív a rozvojom IBD zistili, že v kohorte depresívnych pacientov bolo riziko CD nižšie pri liečbe antidepresívami (0,05 % vs. 0,07 %). Naopak, v kohorte bežnej populácie sa CD objavila u osôb užívajúcich antidepresíva (z inej indikácie ako depresia) o niečo častejšie (0,04 % vs. 0,03 %).

Pre rozvoj UC boli výsledky v depresívnej kohorte podobné (0,12 % pri liečbe antidepresívami vs. 0,20 %) a v kohorte bežnej populácie sa nenašiel rozdiel v riziku UC, bez ohľadu na liečbu antidepresívami.

Rozdielny účinok SNRI, serotonínových modulátorov a mirtazapínu na UC oproti CD naznačuje, že imunomodulačné odpovede, spojené s neurotransmitermi, sa medzi týmito chorobami líšia. Mechanizmom rozdielu by mohla byť odlišná slizničná imunita.

Dr. Parian upozornila, že si nemôžeme byť istí, kedy IBD naozaj začalo. Títo pacienti totiž zvyčajne vykazujú známky choroby dlho pred jej skutočnou diagnózou. Považuje teda za dôležité presnejšie určiť úlohu antidepresív v zoslabení rizika IBD, pretože by mohli byť zaujímavým nástrojom pre ohrozených pacientov.

Aj keď absolútne riziko vzniku IBD je u depresívnych pacientov nízke, autori odporúčajú, aby na základe nových zistení lekári robili skríning pacientov s depresiami a brali vážne ich gastrointestinálne príznaky. Opačný prípad, význam sledovania zmien nálad u IBD, bol v literatúre už dobre popísaný.

(mir)

Zdroj: Diana Phillips pro Medscape. Dostupné na https://www.medscape.com/viewarticle/904021#vp_1