Hladovanie v druhej polovici dňa zlepšuje glykémiu a krvný tlak

Pilotná štúdia ukázala novú možnosť ovplyvnenia metabolizmu.

Túto štúdiu vykonali vedci z oddelenia nutričných vied na University of Alabama v Birminghame. Jej hlavným prínosom je, že objasňuje, ako intermitentné hladovanie ovplyvňuje metabolizmus.

O jeho pozitívnom vplyve na zdravie sa hovorí už dlho, ale doteraz nebolo jasné, či je možné účinky pripisovať skutočne intermitentnému hladovaniu ako takému alebo skôr všeobecne kalorickej reštrikcii a úbytku telesnej hmotnosti.

Od prebudenia do troch hodín

Výskumní pracovníci sa zamerali práve na odlíšenie týchto dvoch efektov. Skúmali špecifickú formu intermitentného hladovania, nazvanú early time-restricted feeding (eTRF). Do slovenčiny by sme tento termín mohli preložiť najskôr ako “stravovanie v prvej polovici dňa”.

Early time-restricted feeding predstavuje kombináciu časovo obmedzeného stravovania s dôrazom na ranný príjem potravy. Jeho výhodou má byť súlad s cirkádiánnym rytmom metabolizmu. Pri dodržovaní tohto režimu je večera servírovaná už v čase medzi druhou a štvrtou hodinou odpoludnia. Po zvyšok dňa je na rade hladovanie.

Design: rovnaká strava, rôzne režimy

Štúdia mala tento design: 8 mužov s prediabetom dodržovalo päť týždňov režim eTRF a päť týždňov “normálny” režim. V režime eTRF raňajkovali medzi pol ôsmou a pol deviatou a večerali o šesť hodín neskôr, potom už len hladovali. Hladovanie teda zabralo asi 18 hodín denne. Nikto nevečeral po 15. hodine.

Pri “normálnom” stravovacom režime bolo jedlo podávané počas dvanásťhodinového obdobia. Probandi jedli úplne rovnaké jedlá v oboch režimoch a výskumní pracovníci ich stále monitorovali, aby sa ubezpečili, že jedia v správnom čase a len určené jedlo.

Výsledky presiahli očakávania

Režim eTRF zlepšil inzulínovú senzitivitu, ktorá odráža rýchlosť, ktorou bunky vychytávajú glukózu z krvného obehu. Tiež sa zlepšila schopnosť pankreasu reagovať na zvyšovanie glykémie. Pritom sa dramaticky znížil krvný tlak, rovnako ako oxidatívny stres a chuť k jedlu vo večerných hodinách.

To považujú autori za úspech. Preukázali totiž, že benefit intermitentného hladovania nie je založený len na kalorickej reštrikcii. Dostavuje sa dokonca nezávisle od skladby stravy.

Štúdia tiež ukazuje, že stravovanie v prvej polovici dňa môže byť osobitne výhodnou formou intermitentného hladovania.

Večer nejesť!

Podľa názorov autorov je stravovanie vo večerných hodinách všeobecne nevhodné. Organizmus je údajne nastavený tak, aby v každú dennú dobu robil len určité veci a synchronizácia stravovania s cirkadiánnym rytmom organizmu zlepšuje zdravie v mnohých ohľadoch. Napríklad systém regulácie glykémie lepšie funguje ráno a dopoludnia ako odpoludnia a večer, preto má včasné stravovanie z hľadiska diabetu veľký zmysel.

To je údajne aj dôvod, prečo výskumy, ktoré obmedzovali príjem potravy v prvej polovici dňa, neukázali žiadny prínos intermitentného hladovania.

Treba myslieť aj na dlhodobú adherenciu

Tieto zistenia môžu významnou mierou prispieť k prevencii diabetu 2. typu a hypertenzie. Je však potrebné nájsť taký režim, ktorý spája požadovaný účinok a dlhodobú adherenciu pacientov.

(pez)

Zdroj: Sutton EF, Beyl R, Early KS, Cefalu WT, Ravussin E, Peterson CM. Early Time-Restricted Feeding Improves Insulin Sensitivity, Blood Pressure, and Oxidative Stress Even without Weight Loss in Men with Prediabetes. Cell Metab. 2018 May 8. pii: S1550-4131(18)30253-5. doi: 10.1016/j.cmet.2018.04.010. [Epub ahead of print] PubMed PMID: 29754952.