Autizmus a DDT: čo môže a nemusí odhaliť 1 milión tehotenstiev

Matky s vysokými plazmatickými koncentráciami pesticídov DTT počas tehotenstva majú vyššiu pravdepodobnosť, že sa u ich dieťaťa vyvinie autizmus. Uvádza to štúdia s viac ako miliónom tehotných žien vo Fínsku.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že celosvetovo trpí na autizmus jedno zo 160 detí. Faktory vzniku choroby zahŕňajú genetické vplyvy aj rôzne environmentálne expozície.

Autori zdôrazňujú, že ich zistenia netvrdia, že autizmus je spôsobený dichlór-difenyl-trichloretánom (DDT), ktorý je v mnohých krajinách už dlho zakázaný. Ide však o prvú takúto asociáciu za použitia priameho merania expozície pesticídu. Pre určenie mechanizmu, ktorým DDT spúšťa autizmus (ak taký je), sú potrebné ďalšie štúdie.

Práca publikovaná v American Journal of Psychiatry tiež sledovala expozíciu matiek polychlorovaným bifenylom (PCB), u ktorých vedci žiadnu asociáciu s autizmom nepozorovali. To podporuje otázku, či alebo ako je DDT s autizmom spojený.

Dichlór-difenyl-trichloretán sa doposiaľ používa v Afrike na kontrolu populácie komárov. Zostáva v pôde a voda po desaťročia a akumuluje sa aj v rastlinách a zvieratách, ktoré sa rastlinami živia. Polychlorované bifenyly sa používajú v stavebných materiáloch a elektronike a ukladajú sa v niektorých rybách. U oboch látok už bola sledovaná súvislosť s rakovinou a s vplyvom na vývoj mozgu a kogníciu v ranom detstve. Väčšina týchto štúdií však predpokladala expozíciu na základe prítomnosti osôb v kontaminovanej oblasti bez kontroly koncentrácie v ich krvi.

Americkí vedci sa obrátili na biologickú databázu vo Fínsku, ktorá zbiera a uchováva vzorky plazmy tehotných žien od roku 1983. V spolupráci s Fínmi porovnali záznamy žien, ktoré porodili medzi rokmi 1987 a 2005, so zdravotnými záznamami detí. Našli 1 300 autistických detí a z nich 778 (spolu s matkami) porovnali so 778 pármi matka-dieťa bez autizmu podľa miesta a dátumu narodenia, pohlavia a bydliska. V krvi matiek zmerali koncentráciu produktov metabolizmu DDT a PCB.

Zatiaľ čo medzi produktami degradácie PBC a autizmom sa pre mnohých  prekvapivo nenašla žiadna korelácia, matky s vysokou koncentráciou zvyškov DDT v krvi mali tiež o 32 % vyššiu pravdepodobnosť, že porodia dieťa, u ktorého sa rozvinie autizmus. Pravdepodobnosť, že diéta s autizmom bude mať tiež nižší intelekt, bola u týchto žien dvojnásobná oproti matkám s nízkou koncentráciou produktov metabolizmu DDT.

Výsledky okrem iného ukazujú, že keď jeden toxín spôsobuje chorobu, nedá sa predpokladať, že všetky ostatné sa budú chovať rovnako. Odborníci zase zdôrazňujú, že nájdená korelácia je silná, podobne ako tá medzi autizmom a niektorými génovými mutáciami.

Ako DDT prispieva k autizmu, je nejasné. Autori pripomínajú, že jednak spôsobuje nízku pôrodnú hmotnosť a predčasný pôrod, známe rizikové faktory autizmu, jednak sa viaže k androgénovým receptorom (na rozdiel od PCB). V pokusoch s hlodavcami sa ukázalo, že niektoré látky viažuce androgénový receptor môžu narušiť fetálny vývoj mozgu, najmä u chlapcov (a tí sú k autizmu náchylnejší ako dievčatá).

Napriek zjavnému spojeniu je celkové riziko dieťaťa postihnutého autizmom nízke aj u žien s vysokou koncentráciou DDT v krvi. Autori plánujú preštudovať fínsku databázu, aby zistili, či iná organická látka neovplyvňuje plod interakciou s DDT. Ďalšia štúdia už sleduje, či koncentrácie DDT nie sú spojené s nižším intelektom u detí bez autizmu. Výsledky by mohli objasniť aj mechanizmus, ktorým pesticíd ovplyvňuje mozog. Vzhľadom k tomu, koľko DDT je uloženého v prostredí, aj tam, kde je pesticíd už zakázaný, ide o dôležitú otázku.

(mir)

Zdroj: Sara Reardon pro Nature, dostupné na https://www.nature.com/articles/d41586-018-05994-1