Aj zvyšky pesticídov v ovocí a zelenine vedú k neplodnosti

Ženy, ktoré konzumujú ovocie a zeleninu s vyššou koncentráciou reziduí pesticídov, majú menšiu pravdepodobnosť počatia, tvrdí nová štúdia.

Preskúmala pritom údaje o stravovacích návykoch a otehotnení 325 žien, ktoré prešli v rokoch 2007 až 2016 celkove 541 cyklami umelého oplodnenia na klinike v americkom Bostone. Vzišlo z nich celkovo 228 živo narodených detí. Podľa expozície zvyškom pesticídov vedci tieto ženy rozdelili do piatich skupín.

Ženy, ktoré jedli najväčšie množstvo ovocia a zeleniny s vyššou koncentráciou reziduí pesticídov – dve a viac porcií denne– mali o 18 % nižšiu pravdepodobnosť otehotnenia ako tie, ktoré skonzumovali menej ako jednu porciu takých potravín za deň.

Už dlho sa vie, že ženy, vystavené pôsobeniu pesticídov (buď v zamestnaní alebo doma) majú vyššie riziko neplodnosti. Teraz sa však po prvý raz preukázalo, že tento vplyv majú aj nízke dávky zvyškov pesticídov v konzumovaných plodoch z konvenčnej poľnohospodárskej produkcie. Požívanie bioproduktov potom má zmysel najmä u tých plodov, ktoré mávajú typicky vyššiu koncentráciu reziduálnych pesticídov.

Vedci tiež zistili, že konzumácia potravín s reziduálnymi pesticídmi viedla k vyššiemu riziku potratu v rannom štádiu tehotenstva. Odhadujú, že nahradenie jednej dennej porcie plodov s väčším množstvom reziduálnych pesticídov, ako sú jablká, jahody, kapusta či špenát alternatívou v podobe avokáda, kukurice a banánov, môže zvýšiť šancu na otehotnenie o 79% a pravdepodobnosť normálneho pôrodu o 88%.

Vedci upozorňujú, že u širšej populácie a prirodzeného spôsobu počatia sa výsledky môžu líšiť. Štúdiu však považujú za významnú, lebo veľká časť prípadov neplodnosti zostáva neobjasnená.

Autor: uza

Zdroj: Chiu Y et al. Association Between Pesticide Residue Intake From Consumption of Fruits and Vegetables and Pregnancy Outcomes Among Women Undergoing Infertility Treatment With Assisted Reproductive Technology. JAMA Internal Medicine. Published online October 30, 2017. doi:10.1001/jamainternmed.2017.5038