Správy zo sveta
100 rokov od svetovej pandémie chrípky: Môže sa história opakovať?
11. 11. 2018
Na konci prvej svetovej vojny v roku 1918 udrela najničivejšia pandémia chrípky v dejinách ľudstva, známa ako španielska chrípka. Podľa odhadov jej podľahlo 20 až 100 miliónov ľudí. Ako je ľudstvo pripravené tejto hrozbe čeliť dnes?
Patogenita kedysi a teraz
Chrípkový vírus A subtypu H1N1 z roku 1918 bol vysoko patogénny. Počas troch vĺn pandémie sa nakazila až tretina vtedajšej svetovej populácie. Mortalita sa pohybovala okolo 2,5 %. Zatiaľ čo u ostatných pandémií je krivka závislosti úmrtnosti od veku zvyčajne v tvare U, u španielskej chrípky mala tvar W. Polovicu obetí totiž tvorili mladí ľudia medzi 20. a 40. rokom života, u ktorých bola úmrtnosť približne dvadsaťkrát vyššia ako v predchádzajúcich epidémiách.
Dnes na chrípku umiera asi 1 pacient z 1 000 infikovaných. Podľa údajov americkej vládnej agentúry Centers for disease control and prevention (CDC) však v minulej chrípkovej sezóne vyhľadalo lekára v súvislosti s chrípkou najviac pacientov od roku 2009 a mortalita u hospitalizovaných dosahovala takmer 10 %.
Diagnostika sa presunula z ordinácie do laboratória
Pred 100 rokmi sa diagnostika opierala predovšetkým o klinické príznaky zahrňujúce horúčku, zimnicu, respiračné ťažkosti, bolesti svalov, celkovú slabosť, hemoragiu alebo cyanózu. Chrípka však bola pre svoj netypicky ťažký priebeh často mylne zamieňaná s inými infekciami.
V priebehu uplynulých rokov nahradila klinické vyšetrenie pacienta do značnej miery laboratórna diagnostika. Testy metódou PCR vykazujú vysokú špecificitu, ale senzitivita býva v prípade rýchlej diagnostiky nižšia.
Revolúciou v prevencii sa stalo očkovanie
Už v čase pandémie sa vedelo, že chrípka sa šíri kvapôčkovou infekciou, ale tiež nepriamo cez kontaminované predmety. Pristupovalo sa preto k preventívnym opatreniam ako zákaz zhromažďovania alebo používanie jednorazových papierových pohárov namiesto klasických sklenených. Na stenách boli vylepené plagáty so sloganmi „Sliny šíria smrť“, ktoré mali edukovať bežných občanov. Kto bol pristihnutý pri pľuvaní na zem, mohol byť zatknutý.
Niektoré základné preventívne opatrenia sa od tej doby nezmenili. Patrí medzi ne vyhýbať sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí alebo zakrývať si nos a ústa pri kašli. Oveľa viac sa však zdôrazňuje význam častého umývania rúk, na ktoré sa predtým zabúdalo. Naopak používanie ochranných rúšok sa príliš neosvedčilo.
Najväčší prelom v prevencii prišiel s vyvinutím účinnej vakcíny. Aj keď pred sto rokmi bol princíp vakcinácie už dobre známy, obmedzené technické možnosti neumožnili vedcom izolovať vírusové agens. To sa podarilo v roku 1933 a na konci druhej svetovej vojny sa dvojzložková vakcína úspešne aplikovala vojakom a civilistom. V súčasnosti sa zloženie vakcín mení každý rok s ohľadom na antigénnu variabilitu cirkulujúcich chrípkových vírusov. Snahou vedcov je vyvinutie „univerzálnej“ vakcíny, ktorá by po jednej dávke chránila proti všetkým typom chrípky.
V prevencii rozhodne nesmieme zabúdať na stále rastúcu úlohu rozsiahlej globálnej siete WHO pre surveillance chrípky, virologický monitoring a systém hlásenia.
Antivirotiká zachraňujú státisíce životov
V období španielskej chrípky boli lekári takmer bezradní. Podávaním aspirínu, kyslíka a morfínu dokázali len zmierniť príznaky. Nebolo výnimočné, že sa ľudia liečili prírodnými prostriedkami ako cesnakom alebo gáfrom.
V 60. rokoch začali byť dostupné antivirotiká, ktoré výrazne zlepšili vyhliadky chorých na uzdravenie. Dlhodobé štúdie potvrdili, že inhibítory neuraminidázy výrazne znižujú mortalitu a skracujú aj dobu liečenia. Efektívne v profylaxii sú najmä virostatiká oseltamivir a zanamivir, ktoré znižujú riziko rozvoja fatálnych komplikácií.
Pandémia chrípky zostáva hrozbou
Chrípka nebola na začiatku pandémie vnímaná ako nebezpečenstvo s obrovským smrtiacim potenciálom. To sa zmenilo až s príchodom druhej vlny pandémie, kedy dramaticky vzrástol počet obetí. Všeobecnej panike a strachu sa nedarilo zabrániť zvlášť po zistení, že neexistuje účinná liečba a že chrípka kosí rovnakou silou pacientov aj ich lekárov.
Na základe údajov zozbieraných o počte očkovaných proti chrípke sa môže zdať, že ľudia chrípku neberú zas až tak vážne. Preočkovanosť svetovej populácie totiž stále nedosahuje 30 %, ktoré odporúča WHO. Najvyššia preočkovanosť je u americkej populácie, ktorá sa blíži 50 %. Ako najčastejšie dôvody odmietania vakcinácie ľudia uvádzajú, že sa ich problém chrípky zatiaľ netýka a že vakcínam príliš nedôverujú. Pandémia spôsobená kmeňom H1N1 v roku 2009 však ukázala, že strach je v ľuďoch stále hlboko zakorenený.
Je nepochybné, že súčasné možnosti prevencie, diagnostiky a liečby chrípky sú na neporovnateľne vyššej úrovni ako pred sto rokmi. Nepredvídateľné mutácie chrípkových vírusov sú ale oprávneným strašiakom, proti ktorému sa účinná zbraň bude len veľmi ťažko hľadať.
Autor: svat