Výživou k lepšiemu zdraviu v neskoršom veku

Postupom života dochádza v organizme k mnohým ireverzibilným zmenám na úrovni mikroskopickej, biochemickej či fyziologickej. Starnutie je skrátka proces, ktorý napriek najmodernejším poznatkom medicíny nezastavíme. Kvalitu života možno ale zachovať aj v neskoršom veku - za pomoci výživy.

Výživa seniorov má svoje špecifiká a musí bezpodmienečne zohľadňovať klinický stav pacienta. Včasné zhodnotenie výživového stavu, rozpoznanie potenciálnych rizík malnutrície a adekvátne nastavená nutričná podpora s veľkou pravdepodobnosťou pomôžu zaistiť kvalitný a plnohodnotný vek našich starých rodičov.

Sociálne služby Lanškroun sú ukážkovým príkladom, ako je možné riadiť stravovaciu prevádzku a ponúknuť klientom správne zostavené jedálenské menu. SKiVMP (Spoločnosť klinickej výživy a intenzívnej metabolickej starostlivosti) a ČAS (Česká asociácia sestier) v spolupráci s európskym lídrom výživových doplnkov NUTRICIA v roku 2013 tomuto zariadeniu udelili ocenenie deklarujúce poskytovanie nutričnej starostlivosti na vysokej úrovni. Ludmila Dostálková je hlavná nutričná terapeutka, ktorá má pod dohľadom hladký priebeh stravovacieho oddelenia práve v lanškrounskom domove. V rámci Celoštátnej odbornej konferencie o výžive, ktorá sa konala 13. októbra 2021 v pražskom IKEM, prednášala práve o výžive seniorov.

Výživou k prevencii zdravia a zachovaniu kvality života v neskoršom veku

Dostatok spánku a fyzickej aktivity, doplnené o pracovnú a sociálnu pohodu, patria k dôležitým atribútom zdravého životného štýlu, vyváženú a pestrú stravu nevynímajúc. Praktizovanie všeobecne platných výživových odporúčaní však nedokáže stopercentne zaručiť, že to tak skutočne bude a pevné zdravie si udržíme až do smrti. V tejto otázke hrajú prím predovšetkým genetické predispozície a mnoho rôznych environmentálnych faktorov. Avšak odľahčená racionálna strava podľa vedeckých poznatkov signifikantne znižuje riziko manifestácie ochorení s hromadným výskytom či kardiovaskulárnych komplikácií.

"Pozitívny efekt nemožno pozorovať hneď, ale až v horizonte aj niekoľkých rokov," dodala L. Dostálková. Inak povedané, dopriať telu potrebné živiny a minerály v podobe kvalitných surovín je dlhodobá investícia do vlastného zdravia.

Chorý senior potrebuje vyživiť

Väčšina chorôb a pridružených zdravotných komplikácií sa často začne prejavovať až v neskorej dospelosti a starobe. V období tzv. raného veku pozorujeme dôsledky podcenenej primárnej prevencie, zanedbaného výživového stavu, alebo dekompenzácie liečby nielen metabolicky podmienených ochorení. Z nutričnej analýzy týchto pacientov vyplýva, že ich jedálniček má isté rezervy. Obsahuje hojné zastúpenie živočíšnych zdrojov, sekundárne spracovaných priemyselných výrobkov a potravín bohatých na pridané cukry. Tanier je naopak chudobný na rastlinnú zložku a v nej obsiahnutú rozpustnú aj nerozpustnú vlákninu. "Vysokotučné stravovanie s prevahou nasýtených mastných kyselín pramení z ustálených stravovacích zvyklostí českej kuchyne a tieto zvyklosti sú spravidla praktizované celoživotne," konštatovala L. Dostálková.

Chronicita si žiada vyššiu energetickú potrebu

Vlastná staroba so sebou okrem stupňujúcej sa polymorbidity nesie aj zvýšené riziko malnutrície a kachexie. Podvýživa najčastejšie vzniká v dvoch prípadoch – tým prvým je celkovo znížený energetický príjem. Druhým, oveľa častejším prípadom je kombinácia nedostatočného príjmu kalórií a vyššej energetickej potreby organizmu v dôsledku prebiehajúceho chronického zápalu, prípadne nemožnosť potravu prijímať per os. Problémom na druhej strane je zvyšovanie telesnej hmotnosti. Pacient imobilný, pripútaný na lôžko má fyzickú aktivitu prakticky nulovú. Rýchlo u neho dochádza k zníženiu bazálneho metabolizmu (BMR) a úbytku svalovej, tukuprostej hmoty. Nemenej významné sú aj neurologické diagnózy a psychické rozpoloženie pacientov, ktoré ovplyvňujú nielen chuťový apetít – depresívne ladený pacient pravdepodobne nebude mať chuť do jedla, pacient trpiaci demenciou sa najesť skrátka zabudne. Oboje však môže viesť k zníženému príjmu potravy a zhoršenému výživovému stavu.

Na pravidelný pitný režim sa stále zabúda

Suché sliznice, suchý jazyk, znížený kožný turgor a hlavne častejšie pády a kolapsové stavy sú klasickým prejavom dehydratácie. Môže za to útlm centra smädu v hypotalamickej časti mozgu. Seniori jednoducho necítia potrebu smädu alebo piť zabúdajú. Nedostatok tekutín však výrazne prispieva k vzniku žlčových a obličkových kameňov a je tiež dôvodom, prečo pacienti trpia bolesťami hlavy a častými kolapsovými stavmi. „Je potrebné pacientov nabádať k priebežnému popíjaniu a strážiť vodnú bilanciu nielen kontrolou diurézy. Obyčajnú vodu je možné ľahko osviežiť plátkom citróna, príp. možno nariediť ovocný džús alebo ponúknuť bylinné čaje,“ odporučila L. Dostálková.

V strave seniorov je nedostatok bielkovín

Zjesť dostatočné množstvo proteínov je pre seniorov v bežnej praxi často nedosiahnuteľné. Na príjem esenciálnych aminokyselín, ktoré si telo nedokáže samo syntetizovať, sme odkázaní iba prostredníctvom stravy. V priebehu choroby sa však ich potreba zvyšuje, a to kvôli syntéze imunoglobulínov a transportných proteínov plazmy. Deficit vedie k nedostatočnému hojeniu rán, dekubitom, či vzniku opuchov a ku zhoršenej odozve imunitného systému. Ako pripomína nutričná terapeutka Dostálková, je nutné pravidelne sledovať hodnoty celkovej bielkoviny, albumínu, kreatinínu a dusíkovej bilancie, a to nielen u pacientov s renálnym zlyhaním. Nutričná potreba bielkovín u zdravého seniora sa pohybuje okolo 25 – 35 kcal na 1 kg telesnej hmotnosti. Bielkovinový podiel z celkového denného zastúpenia je cca 1,2 g. Napríklad senior s Alzheimerovou demenciou po energetickej stránke potrebuje 40–60 kcal na 1 kg telesnej hmotnosti.

Sipping je u pacientov s malnutríciou nenahraditeľnou súčasťou výživy

"Naším cieľom je pri dobrej funkcii gastrointestinálneho traktu zachovať príjem potravy ústami čo najdlhšie," zdôraznila L. Dostálková. Sipping, nutridrink alebo „výživa na popíjanie” je indikovaný u pacientov podvyživených, onkologických a u tých, ktorí nezvládajú zjesť svoje porcie jedla. Príčin je mnoho. Najčastejšie sú to funkčné poruchy, počnúc defektným chrupom, problémami s prehĺtaním alebo dyspepsiou a časté hnačky alebo zápchy, ktoré sa objavujú ako nežiaduci účinok chronicky užívanej medikácie. Svojim nutričným zložením s kompletným obsahom živín, vitamínov a stopových prvkov táto tekutá výživa nahradí prípadný nedostatok. Ideálne je popíjať nutridrink vychladený, po malých dúškoch, v prestávkach medzi jedlami. „Sipping musí pacientovi predovšetkým chutiť, inak nám ho tolerovať nebude”, uviedla L. Dostálková s tým, že už existuje mnoho príchutí a variantov – napríklad s prídavkom vlákniny, vysokoproteínové na liečbu dekubitov alebo so zníženým obsahom cukru pre diabetikov.

Doterajší jedálniček seniorov výrazne neobmedzujme

Všeobecne je u staršej populácie preferovaná kašovitá, bezzvyšková diéta, a to z dôvodu zhoršenej schopnosti hryzenia a prehĺtania. „Čo sa týka výberu surovín, snažíme sa zachovať pestrosť a hlavne pacientove obľúbené pokrmy. Vyraďujeme druhy surovín, ktoré sú tvrdé, tuhé, ako napríklad šľachovité druhy mäsa, ovocie a zeleninu bohaté na šupky a semienka z dôvodu rizika aspirácie,“ vymenovala L. Dostálková a dodala, že všetko je otázkou individuálnej znášanlivosti. Pokrmy je podľa nej vhodné variť domäkka, rozmixovať, prepasírovať alebo nakrájať na malé kúsky, aby bol senior schopný sa najesť sám. Ak potrebuje asistenciu, je vhodné dopriať mu zo strany personálu dostatok času na konzumáciu a prípadné nedojedené porcie zaznamenávať na vyhodnotenie nutričnej bilancie. Pri zostavovaní nutričného plánu je nutné ku každému pacientovi pristupovať individuálne, zohľadňovať jeho klinický a výživový stav a sebestačnosť. Správne odobraná anamnéza je kľúčom k úspechu. Ukazovateľom nastavenej diéty alebo detekciou rizík malnutrície môže byť nutričný skríning MNA (Minimal Nutritional Assesment) alebo pravidelné antropometrické vyšetrenie, ako je váženie alebo meranie obvodu paže.

Nutričná starostlivosť je tímová práca, závislá od súhry všetkých lekárskych i nelekárskych zdravotníckych pracovníkov. Zmeniť od základu celoživotné stravovacie návyky v tomto veku je často nereálne. Úlohou nutričných terapeutov je skôr korigovať a navrhnúť miernejšie diétne úpravy. Opakovanie je matka múdrosti – pacienti často zabúdajú, alebo si výživové odporúčania vysvetlia po svojom. Je dôležité ponúknuť im na tanieri farebnú škálu chutných pokrmov, ktorú môžu skonzumovať v príjemnom prostredí a povzbudiť svoj apetít. Včasná intervencia a začatie nutričnej podpory je kľúčové pre odhalenie rizík podvýživy a zachovanie kvality života čo najdlhšie.

Karolína Vašků, nutričná terapeutka; redakcia MEDICAL TRIBUNE CZ

Zdroj: Kapitoly Online