Spomaľuje cvičenie progresiu Parkinsonovej choroby?

Pribúda dôkazov o tom, že veľmi intenzívne cvičenie môže mať na pacientov s Parkinsonovou chorobou priaznivý dopad. Parkinsonova choroba (PD) je progresívne neurodegeneratívne ochorenie charakteristické zhoršenou pohyblivosťou, telesným tremorom, svalovou rigiditou a celkovým fyzickým postihnutím. Pre posúdenie súvislosti pohybového cvičenia a progresie choroby prebehlo už niekoľko štúdií; napr. sa zistilo, že pravidelné cvičenie v strednom veku znižuje neskoršie riziko rozvoja PD. Aeróbne cvičenie po dobu 1-6 mesiacov zase u pacientov významne zlepšilo kognitívne funkcie a nedávna multicenrická randomizovaná štúdia fázy II uvádza, že intenzívny beh na páse 4 dni v týždni dokáže spomaliť progresiu choroby a pre pacientov je bezpečný. 

Ako môže cvičenie pomôcť s PD? 

Medzi niektoré mechanizmy, vďaka ktorým pacienti s PD z cvičenia prosperujú, patria: 

Neuroplasticita 

Neuroplasticitu popisujeme ako priebežnú reorganizáciu mozgu – predovšetkým ide o nové nervové spojenia. Je to primárny základ ochrany proti úrazom a chorobám tohto orgánu. U zvierat sa potvrdilo, že cvičenie neuroplasticitu uľahčuje, napr. dlhodobé behanie zvyšuje neurogenézu v hipokampe. Tiež zvyšuje expresiu biochemických faktorov, zahrnutých v procesoch neuroplasticity, napr. celulárneho transkripčného faktora CREB alebo intracelulárnych kináz. U ľudí dlhodobé cvičenie vedie k zväčšeniu objemu hipokampu a šedej hmoty a k udržaniu integrity bielej hmoty v centrálnej nervovej sústave. Pravidelné aeróbne cvičenie tiež zlepšuje aktiváciu kôry a prepojovanie neurónov počas kognitívnych činností. 

Mozgové neurotrofické faktory 

Mozgové neurotrofické faktory sú dôležitými sprostredkovateľmi rastu a prežívania neurónov a tiež chránia mozgové bunky proti škodlivým vplyvom. U ľudí a zvierat došlo po cvičení, jednorazovom i dlhodobom, ku zvýšeniu koncentrácie faktora BDNF. Dlhodobé cvičenie navyše zvýšilo aj koncentráciu neurotrofického faktora, odvodeného od gliových buniek (GDNF), ktorý podporuje prežitie a diferenciáciu dopaminergných neurónov. U zvierat cvičenie zabránilo aj rozvoju parkinsonského syndrómu indukovaného neurotoxínmi. 

Abnormálna agregácia proteínov 

Pre PD je typická formácia Lewyho teliesok, čo sú zhluky proteínu nazvaného α-synukleín. Nedávna štúdia ukázala, že u transgénnych myší, exprimujúcich mutantnú formu ľudského α-synukleínu, došlo po 3 mesiacoch cvičenia v behacom kolese k signifikantnému zníženiu agregácie tohto proteínu. U týchto myší bola tiež signifikantne vyššia koncentrácia BDNF, heat shock proteínu 70 a enzýmu DJ-1 (PD protein 7). Navyše bolo zaznamenané signifikantné zlepšenie v ich pohybových i kognitívnych aktivitách. 

Perspektívy 

Závery zo štúdií, zaoberajúcich sa myšami i ľuďmi ukazujú, že pravidelné cvičenie, cielené na kardiovaskulárne fitness, má potenciál spomaliť progresiu PD. Avšak rovnako dôležité je zároveň užívať predpísanú medikáciu, pretože oneskorená alebo poddávkovaná liečba môže znížiť pacientovu schopnosť a motiváciu k fyzickej aktivite. 

Zdroj: Sanchari Sinha Dutta pro News Medical, dostupné na https://www.news-medical.net/health/Does-Exercise-Slow-Parkinsons-Disease-Progression.aspx