Prediabetes: Byť “nočnou sovou” môže viesť k nárastu hmotnosti

Nový výskum ukázal, že uprednostňovanie večerných aktivít, neskoré ukladanie k spánku a nedostatok spánku môžu viesť k nárastu hmotnosti u ľudí s prediabetom. Prediabetes postihuje v Spojených štátoch približne 84 miliónov ľudí.

To znamená, že s týmto ochorením žije 1 z 3 Američanov a 90 percent z nich si túto skutočnosť neuvedomuje. U pacientov s prediabetom je hladina cukru v krvi vyššia ako je norma, ale nie je dostatočne vysoká na to, aby spĺňala kritériá pre diagnózu diabetu 2. typu.

Prediabetes je sám o sebe vážnym stavom, ktorý svojho nositeľa ohrozuje nielen rozvojom diabetes mellitus 2. typu, ale tiež cievnou mozgovou príhodou a srdcovým ochorením. Nedostatočný spánok alebo poruchy spánku sú tiež známymi rizikovými faktormi pre rozvoj obezity a diabetu. Predchádzajúci výskum naznačil, že byť "nočnou sovou" alebo uprednostňovať aktivity vo večerných hodinách a chodiť neskoro spávať zvyšuje riziko vzniku nadhmotnosti, rovnako ako rozvoja diabetus mellitus 2. typu a predčasného úmrtia.

Vedci pod vedením Dr. Sirimon Reutrakulovej, docentky na Lekárskej fakulte Illinoiskej Univerzity v Chicagu a odborníčky v oblasti endokrinológie, diabetu a metabolizmu, preto zorganizovali výskum, ktorého cieľom bolo zistiť, či “ponocovanie” ovplyvňuje BMI (body mass index) u ľudí s prediabetom. BMI je meradlom telesného tuku vo vzťahu k výške a hmotnosti človeka. Thunyarat Anothaisintawee je prvým autorom článku, ktorý bol publikovaný v časopise Frontiers in Endocrinology.

Vzory spánku, BMI a prediabetes

Dr. Reutrakulová a jej kolegovia vyšetrili 2 133 osôb s prediabetom, ktorých priemerný vek bol 64 rokov.

Pomocou dotazníkov vedci zhodnotili charakteristiku účastníkov v zmysle "nočná sova" a "ranné vtáča" - to znamená, že uprednostňujú neskoré ukladanie k spánku respektíve skoré vstávanie. Vedci tiež u účastníkov hodnotili sociálnu desynchronózu, alebo rozdiely v načasovaní spánku a jeho trvanie medzi všednými dňami a víkendami.

Zistilo sa, že vyššia úroveň sociálnej desynchronózy koreluje s vyššími hodnotami BMI. U osôb starších ako 60 rokov bolo ponocovanie spojené s vyššími hodnotami BMI. Tento efekt však bol spôsobený nedostatočným spánkom, a nie sociálnou desynchronózou. "U pacientov s prediabetom," vysvetľujú autori štúdie, "bola výraznejšia preferencia nočných aktivít  spojená s vyšším BMI priamo a ďalej tiež nepriamo prostredníctvom nedostatočnej dĺžky spánku."

"Tieto údaje by mohli byť podkladom pre ďalšie intervenčné štúdie s cieľom znížiť BMI v tejto vysoko rizikovej skupine," dodávajú Anothaisintawee a jeho kolegovia. Dr. Reutrakulová tiež komentuje význam týchto zistení. "Diabetes je tak rozšíreným ochorením s takým dopadom na kvalitu života", hovorí, "že identifikácia nových faktorov životného štýlu, ktoré by mohli hrať úlohu v jeho vývoji, nám môže pomôcť s formuláciou odporúčaní pre pacientov vo včasnej fáze ochorenia, aby vedeli, čo môžu urobiť pre zvrátenie nepriaznivého vývoja a zabránenie prechodu prediabetu do plne rozvinutého diabetes mellitus 2. typu. "

"Načasovanie a dĺžka spánku sú potenciálne modifikovateľné [...] Ľudia môžu mať pravidelnejšie nastavenú dobu spánku a usilovať o viac spánku, čo môže pomôcť znížiť BMI a potenciálne riziko vývoja diabetu v tejto vysoko rizikovej skupine," uviedla dr. Sirimon Reutrakulová.

Redakčne spracoval MUDr. Petr Sukalovský