Cookies

Náš web potrebuje na prispôsobenie obsahu a analýzu návštevnosti váš súhlas. Súhlas vyjadríte kliknutím na tlačidlo "OK". Viac informácií
Svoj súhlas môžete odmietnuť tu.

Novinky z domova

Pre chybnú spotrebu liekov, pacienti za ne asi viac doplácali

20. 8. 2018

Pre chybnú spotrebu liekov, pacienti za ne asi viac doplácali

Vykazovali sme vyššiu spotrebu.

Skutočnosť, že Slovensko 20 rokov vykazovalo do štatistík OECD vyššiu spotrebu liekov, ako v skutočnosti malo, sa mohla negatívne dotknúť pacientov.

Mohli zbytočne veľa doplácať za lieky alebo nemuseli byť liečení takými kvalitnými liekmi, ktoré by v dôsledku svojho zdravotného stavu potrebovali.

Doplatky za lieky

O tom, že Slovensko má vysokú spotrebu liekov, sa na základe chybnej štatistiky prinajmenšom v tomto desaťročí písalo v médiách opakovane, zhodujú sa oslovení odborníci.

Tým vznikla podľa nich medializovaná požiadavka, aby sa táto spotreba znížila.

"Čím vyššia 'nadspotreba', tým sú, samozrejme, silnejšie snahy o reguláciu spotreby," vraví Koloman Gachall, šéf Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok.

Snaha štátu o reguláciu spotreby sa tak mohla podľa Ondreja Sukeľa, šéfa Slovenskej lekárnickej komory, prejaviť vo vyšších doplatkoch pacientov za lieky.

Tento dosah nevylučuje ani zdravotnícky analytik Dušan Zachar z INEKO.

Ak by sa rezort zdravotníctva riadil len chybnými dátami o nadhodnotenej spotrebe liekov, mohli sa zvýšiť doplatky za lieky, myslí si Zachar.

Nasvedčujú tomu aj štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), podľa ktorých len v roku 2017 zaplatili pacienti na doplatkoch vyše 145 miliónov eur, pričom toto číslo medziročne rastie.

Menej vhodné lieky

Ďalším dôsledkom nesprávne vykazovanej spotreby liekov môže byť podľa Beaty Valockej z Únie poskytovateľov lekárenskej starostlivosti to, že zdravotné poisťovne povzbudzujú pacientov k výberu liekov s čo najnižším doplatkom.

Znamená to, že odporúčajú svojim poistencom náhradné (generické) lieky, aby im vyplácali čo najmenej peňazí, vysvetľuje odborníčka.

Ďalším dôsledkom znižovania údajnej vysokej spotreby mohlo byť podľa nej a ďalších oslovených odborníkov vyvíjanie tlaku na lekárov, aby pacientom predpisovali menej liekov a zdravotné poisťovne na ne nemuseli dávať tak veľa peňazí.

Aké údaje používali

Ministerstvo zdravotníctva ešte minulý týždeň pripustilo, že chybná evidencia mohla mať dosah tvorbu zdravotnej politiky. Teraz však tvrdí, zlé vykazovanie spotreby liekov pre OECD vplyv na zdravotníctvo nemalo.

Vysvetľuje to tým, že jej analytici na svoje výpočty nepoužívali údaje pre OECD, ale čísla od NCZI.

Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO) z druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) tvrdí, že na určovanie liekovej politiky štátu by mali byť najkľúčovejšie dáta o spotrebe liekov, ktoré vykazujú zdravotné poisťovne.

Tie podľa neho majú najpresnejšie údaje o spotrebe.

Zle vykazovanú spotrebu liekov si prvýkrát v októbri 2016 všimli ministerstvá zdravotníctva a financií pri kontrole výdavkov na zdravotníctvo.

Pracovná skupina, ktorú vytvorilo ministerstvo zdravotníctva, zistila, že Slovensko oproti skutočnosti vykazovalo takmer o 15 percent vyššiu spotrebu liekov. Inštitút zdravotnej politiky o tom informoval na začiatku augusta na sociálnej sieti.

Údaje o spotrebe liekov na účely štatistiky OECD zbierala a spracovávala súkromná firma MCR z Modry od roku 2003, pričom údaje za Slovensko spätne dopracovala až po rok 1995. Spotrebu počítala do roku 2015.

MCR podľa šéfa inštitútu Martina Smatanu namiesto reálnej spotreby liekov vykazovala ich dodávky od veľkodistribučných spoločností.

Dlhé roky neaktualizovala ani koeficient dennej definovanej dávky (DDD) podľa inštrukcií Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ján Krempaskýautor je redaktorom SME