Cookies

Náš web potrebuje na prispôsobenie obsahu a analýzu návštevnosti váš súhlas. Súhlas vyjadríte kliknutím na tlačidlo "OK". Viac informácií
Svoj súhlas môžete odmietnuť tu.

Správy zo sveta

Infekcia príčinou Alzheimerovej choroby? Teória sa teší novému záujmu

8. 8. 2019

Infekcia príčinou Alzheimerovej choroby? Teória sa teší novému záujmu

Etiopatogenéza Alzheimerovej choroby nie je doposiaľ objasnená. Závažné neurodegeneratívne ochorenie je pritom príčinou najmenej 60 % prípadov demencie a jednou z najčastejších príčin úmrtia na celom svete. Vedci stále debatujú o možnej etiológii ochorenia, do popredia záujmu sa opäť dostáva možný vplyv infekčných agens.

S podozrením na infekčnú etiológiu ochorenia prišiel už pred viac ako sto rokmi český lekár a vedec Oskar Fischer, ktorý ako prvý súčasne s Aloisom Alzheimerom popísal senilné plaky, charakteristické pre toto neurodegeneratívne ochorenie. Fischerov objav Alzheimerovej choroby aj možnej infekčnej etiológie však upadol do zabudnutia v dôsledku rivality s mníchovskou neuropatologickou školou pred prvou svetovou vojnou. Oskar Fischer si vo svojich zápiskoch poznamenal možnú asociáciu medzi tuberkulózou a rozvojom demencie.

V júli tohoto roku vyhlásila Americká spoločnosť pre infekčné choroby (Infectious Disease Society of America), že plánuje grantovo podporiť rádovo niekoľko desaťtisíc dolárov projekty skúmajúce možnú asociáciu medzi Alzheimerovou chorobou a infekciou.

Jedným z iniciátorov tejto myšlienky je americký lekár Leslie Norins, ktorý s horeuvedenou spoločnosťou spolupracuje. Infekčnú hypotézu podporuje zaujímavými výsledkami rôznych výskumov. V roku 2010 vyšla v časopise Journal of Neurosurgery štúdia, ktorá ukázala, že neurochirurgovia oproti bežnej populácii umierajú až 2,5× častejšie na Alzheimerovu chorobu.

V tom istom roku bol v časopise Journal of the American Society publikovaný výskum, ktorý ukázal, že ľudia, ktorých manželský partner trpí na Alzheimerovu chorobu, majú približne 1,6× vyššie riziko ochorenia v porovnaní so zdravými manželskými pármi.

Norins spomína aj zaujímavú štúdiu, publikovanú v tohtoročnom časopise Neuron. Vedci pri porovnávaní genómu mozgového tkaniva u zdravých ľudí a jedincov trpiacich na demenciu zistili, že v mozgovom tkanive jedincov, trpiacich na demenciu, sa nachádzajú nečakane vysoké hladiny DNA ľudských herpesvírusov, konkrétne HHV-6 a HHV-7.

Nález by sa dal prirovnať k latentnej infekcii vírusom varicella zoster (VZV), pretože HHV-6 sa latentne ukrýva v organizme až u 75 % ľudí, pričom nie všetci nositelia vírusov by automaticky museli ochorieť na Alzheimerovu chorobu. Vznik ochorení by podľa vedcov mohol byť výsledkom „toxickej“ interakcie infekčného agens a genómu s následnou aktiváciou hyperreaktívneho imunitného systému.

Práca harvardského neurovedca Rudolpha Tanzi pre zmenu naznačuje, že by patologické zhluky amyloidu v mozgovom tkanive mohli byť akýmsi pravekým imunitným systémom, ktorý podobne ako protilátky chráni mozgové tkanivo pred infekciou. Tanzi totiž preukázal, že amyloid je toxický pre vírusy, baktérie, ale aj laboratórne myši.

Tanzi však vysvetľuje, že neurologickým inzultom, spôsobujúcim Alzheimerovu chorobu, je reakcia na tento neurotoxický neporiadok, ktorý vyvoláva zápalovú reakciu organizmu. Zastáva tak teóriu, že Alzheimerova choroba je komplexné ochorenie, u ktorého sa v etiológii okrem infekčných agens uplatňujú aj vplyvy genetiky alebo životného prostredia.

Pokiaľ sa vplyv infekcie na rozvoj Alzheimerovej choroby preukáže, Tanzi aj Norins veria, že v budúcnosti by mohla existovať vakcína, ktorá by zabránila rozvoju závažného neurodegeneratívneho ochorenia. Norins má súčasne správu pre výhradných odporcov infekčnej hypotézy. V minulosti sme sa totiž tiež domnievali, že vredy gastrointestinálneho traktu sú spôsobené stresom. Dnes už vieme, že ide o infekčné ochorenie.

(drho)

Zdroj: https://www.medscape.com/viewarticle/904650_1