Správy zo sveta

Ako môže konzumácia húb zlepšiť kontrolu krvného cukru

21. 5. 2019

Ako môže konzumácia húb zlepšiť kontrolu krvného cukru

Nová štúdia sa zaoberá otázkou, ako môže konzumácia bežných druhov húb ovplyvniť reguláciu koncentrácie krvného cukru alebo tiež glukózy. Zistenia môžu mať dôsledky pre liečbu diabetu a ďalších metabolických ochorení, ako je obezita.

Výskumní pracovníci, pôsobiaci v rôznych oddeleniach na Pennsylvánskej štátnej univerzite robili nedávno štúdiu u myší. Cieľom bolo skúmať účinky pečiarky dvojvýtrusovej (Agaricus bisporus) ako prebiotika. Prebiotiká sú látky, často odvodené z potravín, ktoré bežne konzumujeme, ktoré podporujú činnosť mikroorganizmov v čreve, a ktoré môžu podporiť rast užitočných baktérií. Vedci dokázali na myšom  modeli zmapovať, ako pečiarka dvojvýtrusová (druh šampiňónu) modifikuje črevnú mikrobiotu, čo nakoniec vedie ku zlepšeniu regulácie koncentrácie glukózy v krvi u myší. "Lepšia kontrola hladiny glukózy má svoje dôsledky u diabetu, rovnako ako u ďalších metabolických ochorení," hovorí spoluautorka štúdie Margherita Cantorna.

Pri cukrovke naše telo nevytvára dostatok hormónu inzulínu, ktorý pomáha regulovať hladinu cukru v krvi. Inzulín pomáha prenášať glukózu z krvi do buniek, aby im poskytol energiu. Tiež sa podieľa na uskladnení prebytočnej glukózy tak, aby mohla byť v prípade potreby premenená na energiu. Vedci chceli zistiť, či pečiarka dvojvýtrusová môže ovplyvniť produkciu glukózy v tele, a pokiaľ áno, tak akým spôsobom. Svoje výsledky publikujú v článku, ktorý teraz vychádza v časopise Journal of Functional Foods.

Huby menia črevný mikrobiom

Cantorna a jej tím pracovali s dvomi druhmi myší: jeden druh s bežným črevným mikrobiomom a jeden druh osobitne vyšľachtený s chýbajúcim črevným mikrobiomom a celkom bez mikroorganizmov. Posledná menovaná skupina pôsobila ako kontrolná. Vedci kŕmili všetky myši šampiňónmi, pričom denná porcia zodpovedala zhruba množstvu 85 g húb na deň u človeka. Zistili, že u myší s črevným mikrobiomom nastali zmeny v zložení populácie črevných mikroorganizmov. Ich črevná mikrobiota produkovala najmä  viac mastných kyselín s krátkym reťazcom, ako je napríklad propionát, syntetizovaný zo sukcinátu.

Cantorna a jej kolegovia sa domnievajú, že konzumácia pečiarky dvojvýtrusovej vyvoláva reakcie črevného mikrobiomu, ktoré vedú k rastu niektorých druhov baktérií, ako je Prevotella, čo následne zvyšuje produkciu propionátu a sukcinátu. Tieto pochody, ako vysvetľujú vedci, môžu zmeniť expresiu určitých génov, ktoré sa podieľajú na produkcii glukózy v procese známom ako "glukogenéza".

"Aby ste získali predstavu o tom, aký je prínos mikrobiomu, môžete porovnať myši s mikrobiotou so zvieratami bez mikroorganizmov," hovorí Cantorna. "Medzi zvieratami, kŕmenými hubami, ktoré mali mikrobiotu, boli v porovnaní s tými, ktoré mikrobiom nemali, veľké rozdiely v tom, aké druhy metabolitov sme našli v gastrointestinálnom trakte," pokračuje, "a rovnako tak v pečeni a v sére [krvi]."

Porozumenie tomu, ako diéta ovplyvňuje metabolizmus

Uvedené nálezy naznačujú, že šampiňóny ako prebiotické potraviny by mohli byť v budúcnosti využité v liečbe diabetu, a to kvôli úlohe, ktorú hrajú pri glukogenéze. Navyše Cantorna a jej tím upozorňujú, že ich nová štúdia potvrdzuje dôležitú súvislosť medzi potravinami v našej strave a populáciami baktérií v našom gastrointestinálnom trakte. "Je celkom jasné, že takmer každá zmena, ktorú urobíte vo vašej strave, vedie ku zmene mikrobioty," uvádza Margherita Cantorna.

Zatiaľ čo táto štúdia bola robená u myší s normálnou hmotnosťou, vedci upozorňujú, že majú záujem testovať účinky tohto prebiotického pokrmu tiež u myší s obezitou. To by bol prvý krok k tomu, aby sa spomínaný výskum nakoniec rozšíril i o ľudských účastníkov v nádeji, že to bude viesť k lepšiemu porozumeniu mechanizmov, akými naša denná strava ovplyvňuje metabolické procesy, a aký má vplyv v oblasti prevencie alebo rozvoja určitých porúch zdravia.

Redakčne spracoval MUDr. Petr Sukalovský