Zodpovednosť ambulancie a lekárne voči zamestnancovi, ktorý sa nakazil ochorením COVID-19

V súčasnej situácii nie je možné vylúčiť, že ochorením COVID-19 sa nakazí zamestnanec priamo pri výkone svojej práce. Zamestnanci ambulancií a lekárni sú aj v súčasnej situácii v rámci výkonu svojich pracovných činností častokrát v kontakte s pacientami alebo zákazníkmi, čo môže predstavovať vyššie riziko nákazy ochorením COVID-19. Aj z tohto dôvodu je potrebné zaoberať sa otázkou akú zodpovednosť ponesie ambulancia alebo lekáreň v pozícii zamestnávateľa voči svojmu zamestnancovi, ktorý sa nakazil ochorením COVID-19 pri práci. V nasledujúcich riadkoch si preto priblížime pod aký inštitút by mohlo spadať  ochorenie COVID-19 a aké eventuálne nároky bude mať nakazený zamestnanec voči zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce.

AKO MOŽNO KLASIFIKOVAŤ MOŽNÉ NÁSLEDKY ZAMESTNANCA SPOJENÉ S OCHORENÍM COVID-19?

Ako prvé sa žiada uviesť, že podľa súčasne zaužívanej právnej terminológie nie je vhodné ochorenie zdravotníckeho pracovníka označiť za pracovný úraz, pretože ten sa v zmysle Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení vyznačuje krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V prípade ochorenia COVID-19 v teoretickej rovine skôr máme zato, že vhodnejším inštitútom je choroba z povolania. V prípade zamestnancov ponúka zákon o sociálnom poistení už aj dnes formálny základ na posudzovanie následkov ochorenia na COVID-19, pretože v Prílohe  č. 1 (zoznam chorôb z povolania) definuje položku 47 ako tzv. iné poškodenie zdravia z práce (ide o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania, výslovne uvedenou v zozname chorôb z povolania).

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

V prípade, ak by sa u konkrétneho zamestnanca ochorenie COVID-19 klasifikovalo ako choroba z povolania jeho odškodnenie by sa riadilo prioritne podľa mechanizmov ukotvených v Zákonníku práce. V zmysle Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. V čisto teoretickej rovine je možné predpokladať úspešné obhájenie nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená ako následok ochorenia na COVID-19, ktorým by sa napríklad lekár alebo farmaceut nakazil v príčinnej súvislosti s výkonom povolania, pri ktorom zamestnávateľ nezabezpečil zdravotníckemu pracovníkovi potrebné pracovné podmienky (napr. ak by chýbali osobné ochranné pomôcky, ak by neboli dodržiavané prestávky v práci, čo by malo napr. priamy vplyv na stratu opatrnosti a napr. zanedbanie správneho postupu pri vlastnej ochrane a podobne.). Posudzovanie nároku by sa v závislosti od právneho vzťahu riadilo primárne Zákonníkom práce (ak je poškodený v pracovno-právnom vzťahu voči ambulancii alebo lekárni) a podporne Občianskym zákonníkom.

ÚPLNA LIBERÁCIA ZAMESTNÁVATEĽA

V zmysle Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti celkom (úplne sa liberuje – zákonná terminológia), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že:

• a) postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), alebo pokyny na zaistenie BOZP, bol s týmito predpismi, resp. pokynmi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
• b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabráni

Pri úplnej liberácii platí, že uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí iba naplnenie jedného z nich. 

ČIASTOČNÁ LIBERÁCIA ZAMESTNÁVATEĽA

V zmysle ustanovení Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti (čiastočne sa liberuje – zákonná terminológia), ak preukáže, že

• a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
• b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
• c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade ľahkomyseľného konania sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. Za ľahkomyseľné konanie v praxi nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Vychádzajúc z príslušnej judikatúry možno toto konanie charakterizovať ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie. Pri tom, či konanie možno takto označiť, treba prihliadať na kvalifikáciu zamestnanca, nadobudnuté skúsenosti, dĺžku trvania pracovného pomeru a iné aspekty, ktoré sa posudzujú so zreteľom na konkrétny prípad.

NÁROKY ZAMESTNANCA

Úrazové dávky, ktoré poskytuje za zákonných podmienok Sociálna poisťovňa sú nárokom z úrazového poistenia, ktoré je možné definovať ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom. Na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa, má zamestnanec zamestnávateľa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na úrazové dávky za podmienok stanovených zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách, ktoré zomreli v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Nárok na úrazovú dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie. Z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje tieto úrazové dávky, ktoré sú prevažne peňažného charakteru a ktoré by prichádzali do úvahy aj v prípade ochorenia COVID-19:

• úrazový príplatok,
• úrazová renta,
• jednorazové vyrovnanie,
• pozostalostná úrazová renta,
• jednorazové odškodnenie,
• pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné,
• rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné,
• náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
• náhrada nákladov spojených s liečením,
• náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Autor: Ján Pavlík, Ivan Humeník, Advokátska kancelária h&h PARTNERS, medipravnik.sk, hhpartners.eu